Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 30 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31 1 2 3 4 5 6

Anketa

Kam pôjdete v lete na dovolenku?

Celkom hlasov:
1696
Hlasovanie začalo:
8. 3. 2015
Hlasovanie končí:
neobmedzené

Už ste hlasoval(a).

Kontakt na DSS

 

www.domovsvdominika.sk

051/7797611

 

Navigácia

Obsah

Kaštieľ v Petrovanoch

Kaštieľ v Petrovanoch slúžil do roku 1918 ako poľovnícke sídlo.

Kaštiel

      Areál barokovo-klasicistického kaštieľa s parkom je situovaný v miernom svahu západnej expozície v centrálnej polohe obce Petrovany.
V roku 1427 boli Petrovany veľkou dedinou so 41 poddanskými usadlos?ami. Potomkovia šľachtica Sinka, ktorí v 15. storočí prijali priezvisko "Szentpétery", tu mali svoje kuriálne miesto s dvoma dvormi - nižným pri kostole a vyšným pri ceste smerom ku Prešovu, kde bol aj mlyn. V nižnom dvore si postavili zemiansku kúriu, ktorá v priebehu nasledujúcich dvoch storočí kvôli majetkovým sporom postupne schátrala. V roku 1691 bol zemepánom v Petrovanoch gróf Szentiványi.

      Jeho vnučka Žofia sa vydala za baróna Františka Klobušického, čím sa obec stala majetkom tejto šľachtickej rodiny. V roku 1756 udelila Mária Terézia Klobušickovcom grófsky titul. V tom istom roku dal vnuk Františka Klobušického Žigmund na mieste Szentpéteryovského renesančného kaštieľa vybudovať nový barokový kaštieľ, ktorý bol dokončený v roku 1767.
Kaštieľ slúžil ako poľovnícke sídlo pre grófske rodiny až do roku 1918. V roku 1814 bol pánom kaštieľa i majetku gróf Vincent Klobušický, ktorý sa tu však nezdržiaval. Posledným majiteľom z tohto šľachtického rodu bol v roku 1856 gróf Ján Klobušický, ktorého dcéra kontesa Regina sa vydala za grófa Juraja Szirmaya de Szirma-Besényi, a tak vlastníctvo kaštieľa i majetku prešlo na túto šľachtickú rodinu. Szirmayiovci sa v kaštieli vôbec nezdržiavali, lebo mali rozsiahle majetky po celom vtedajšom Uhorsku. Istý čas bol majetok v árende. Koncom 19. storočia odkúpil kaštieľ i čas? pôdy barón Alfonz Vécseyi. Barón Vécseyi tu býval s manželkou a dcérou do roku 1918, kedy odišiel do Debrecína v Maďarsku a kaštieľ odpredal miestnym obchodníkom židovského náboženstva, ktorí ho využívali na uskladňovanie tovarov. Od nich kúpil kaštieľ v roku 1923 MUDr. Vladimír Pospíšil, vtedajší riaditeľ Československého štátneho detského domova v Košiciach, ktorý tu po čiastočnej adaptácii priestorov nasledujúceho roku 1924 zriadil ústav pre duševne a telesne chybné deti do 15. roku veku.  

      Ústav bol umiestnený len v hlavnej budove, druhý objekt slúžil aj naďalej obchodníkom ako skladisko a dve miestnosti využívala miestna škola ako vyučovacie triedy. Pospíšil postupne adaptoval obidve budovy pre potreby zariadenia liečebného typu, na poschodí hlavného objektu kaštieľa bola zriadená kuchyňa, sklad potravín a byt majiteľa. 
Areál kaštieľa pozostáva z hospodárskeho priestoru, vstupnej časti (nádvoria) a prírodno-krajinárskej dispozície. Vstupná čas? (nádvorie) je riešené oválnou plochou zelene s komunikačným objazdom. Oválna trávnatá plocha so symetricky vysadenými ihličnatými drevinami má priečnu kompozičnú os orientovanú na hlavný vstup do kaštieľa. Severozápadne od hlavnej budovy kaštieľa je situovaná stavba ľadovne s čitateľným barokovým tvaroslovím, ktorá v súčasnosti slúži ako sklad. V severozápadnej časti parku je realizovaná novostavba Kláštora sestier dominikánok so sadovou úpravou exteriérov.
      Prírodno-krajinársky park vznikol pri barokovo-klasicistickom kaštieli z roku 1756 na ploche staršej vidieckej záhrady koncom 19. storočia, kedy kaštieľ i časť pôdy odkúpil barón Alfonz Vécseyi. V dobe svojho vzniku to bola rozsiahlejšia dispozícia, ktorá bola redukovaná zmenou funkčného využitia objektov, kedy sa areál uzavrel a okrajové partie boli rozparcelované. Pôvodne bola stará stavba ohradená ochranným valom - vodnou priekopou, ktorú dal gróf Klobušický zasypa? a ponechal len malý rybník. Boli dobudované ďalšie hospodárske, prevádzkové objekty a vrátnica, čím sa pozmenila aj pôvodná dispozícia nádvoria, ktoré bolo pravdepodobne funkčne spevneným dvorom. Kaštieľ a hospodárske budovy rozčleňovali areál na relatívne samostatné časti - nádvorie so vstupom vo východnej časti, hospodárske plochy v západnej časti, ovocný sad v severozápadnej a okrasná časť v južnej a centrálnej časti areálu.

     Dispozícia okrasnej plochy bola osovo orientovaná na záhradnú fasádu zakladaná s cieľom zachovania hlavného priehľadu z balkóna do okolitej krajiny. V centre osového priehľadu bolo založené jazierko, ktorého situovanie sa zachovalo dodnes. Porastová štruktúra a druhové zloženie porastov nesú základné princípy zakladania prírodno-krajinárskych parkových kompozícii z druhej polovice 19. storočia. Park tvorí jednotný komplex s areálom kaštieľa, kde vzájomná väzba architektonického a sadovníckeho diela vytvára integrálny celok.


Ing. arch. Jana Onufráková, Ing. Adriana Pavlíkov