Petrovany - Zjednodušená verzia stránok
Nastavenie veľkosti písma
+

Zaujímavosti

Združenie obcí mikroregiónu EkoTorysa bije na poplach 

Obce pod 2-tisíc obyvateľov by mali mať vodovody a kanalizácie riešené až po roku 2015. Združenie obcí mikroregiónu Ekotorysa po zistení tejto skutočnosti bije na poplach. Upozorňuje, že stratili perspektívu rozvoja. Kritériá vyhlásenej výzvy na prostriedky EÚ na roky 2007 a 2013 zmenilo ministerstvo životného prostredia pred niekoľkými mesiacmi. Ekotorysa združujúca 29 obcí chce problém posunú? na verejnú diskusiu. Deklarované sľuby o vyrovnávaní regionálnych rozdielov sa podľa nej neplnia. 

PREŠOV. Problém chýbajúcich vodovodov a kanalizácie sa starostovia obcí mikroregiónu Ekotorysa rozhodli rieši? koncepčne ešte v roku 2003. Oslovili Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť (VVS), a. s., Košice, ktorá pre nich spracovala návrh na projekt vodovodov, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. 

Podmienky boli nastavené tak, že sme mali možnosť uchádzať sa o prostriedky Európskej únie," uviedol predseda združenia Ekotorysa, starosta obce Sedlice Imrich Krajňák. O prostriedky EÚ sa uchádzali a boli úspešní. Získali 4 milióny korún a uskutočnili územné konanie. „Územné konanie je právoplatné a pre vydanie stavebných povolení máme prísľuby vlastníkov pozemkov. Zrazu je všetko inak. Sme mimo hry."
Vyrovnávanie regionálnych rozdielov sa nekoná 

Informáciu, že z európskych fondov na vodohospodárske stavby nedostanú obce pod 2-tisíc obyvateľov prostriedky, sa starostovia dozvedeli v týchto dňoch. Dôvod je ten, že sa zmenili základné koncepčné a programové dokumenty. 

„Výsledok je ten, že vodovody a kanalizácie pre východné Slovensko, teda pre Prešovský a Košický kraj, boli odsunuté na riešenie až po roku 2015, čiže do nedohľadna. Tento skeptický názor vyslovujeme preto, lebo v oboch krajoch je iba málo obcí spĺňajúcich nové kritériá. Kým ostatné kraje na Slovensku majú možnos? čerpa? prostriedky Európskej únie na vodohospodárske diela, my sme o túto možnos? prišli. Politici tým porušujú svoje verejné vyhlásenia týkajúce sa vyrovnávania regionálnych rozdielov," zdôraznil Krajňák. 

Vodárne museli obce vyškrtnúť. Predstavitelia Ekotorysy oslovili v tejto súvislosti ministerstvo životného prostredia, kanceláriu prezidenta a splnomocnenca vlády pre územnú samosprávu. Bez úspechu.
Svoj názor vyslovil aj investičný riaditeľ VVS, a. s., Róbert Heszely: „Na ministerstve životného prostredia boli začiatkom roka vytvorené nové hodnotiace aglomerácie. Aglomeráciou je v tomto zmysle obec, ktorá má viac ako 2-tisíc ekvivalentov, tým pádom aj projekty, ktoré máme rozbehnuté, sme museli stopnúť a mnohé obce vyradiť. Pripomienkovali sme to cez starostov, ktorí sú naši akcionári, tiež cez ZMOS, ale zatiaľ sme nedostali žiadnu relevantnú odpoveď. My sme na kofinancovanie projektov pripravení, máme 10,3 miliardy korún," uviedol. / zdroj Korzar / 

Skládka v Petrovanoch sa napĺňa

Petrovany - Už niekoľko rokov trápi obec Petrovany skládka hnojiska so žumpou, nachádzajúcou sa nad obcou. Podľa slov starostu Miroslava Sopka, jedným z možných znečis?ovateľov pitnej vody v obci môže by? práve aj táto žumpa. "Najhoršie je, že žumpa je neustále plná. Tak to bolo na jar, aj pred dvomi týždňami," uviedol starosta. 

Na skládku sme sa šli pozrie? aj my. Aj v čase nášho príchodu bola zaplnená a na jednej strane dokonca chýbala čas? zábradlia. "Nedávno som v nej zbadal aj nejaké zviera, ktoré tam spadlo a ničím výnimočným nie je ani nákladné auto i traktor naložený hnojom, smerujúci práve na túto skládku," oboznámil nás s nelichotivou situáciou starosta. 

Skládku hnojiska v súčasnosti užíva spoločnos? Terraprodukt Kendice, majiteľom však je Poľnohospodárske družstvo(PD) Zlatý klas Petrovany, ktoré je v likvidácií. "Poľné hnojisko i žumpu má spoločnos? Terraprodukt v prenájme od nášho družstva. Veď ako ináč by mohli používa? majetok družstva, keby nemali nájomnú zmluvu?" čudoval sa likvidátor PD Zlatý klas Petrovany František Petko a dodal: "Hnoj na skládku vyvážajú, vidím ich, keď prechádzajú okolo mňa." 

Užívateľ skládky však vyvážanie hnoja popiera. "Hnoj tam nedovážame a neviem, kto by ho tam mohol vozi?. Poľnú skládku hnojiska i žumpu nemáme v prenájme, len ich užívame. Hnojisko v auguste zlikvidujeme, lebo si chceme vytvori? vlastnú poľnú skládku. Čo sa týka žumpy, nie je pravda, že sa o ňu nestaráme, aj minulý týždeň sme ju vy?ahali. Oplotenie, ktoré pri žumpe chýba, doplníme v krátkom čase," ubezpečil nás riaditeľ Terraproduktu Kendice Stanislav Bajus. 

Z hnoja, ktorý na skládke neustále pribúda, však močovka vteká do žumpy. Tá má tridsa? rokov a práve preto starosta Petrovian pochybuje o jej vodotesnosti. "V našich studniach sa okrem dusičnanov nachádzajú aj mikróby, ktoré môžu pochádza? z takýchto močoviek," dodal na záver M. Sopko. 

Janka ŠTEFKOVÁ 

Magaškut upadá do zabudnutia

V Petrovanoch bol v minulosti veľmi známy minerálny prameň uhličitej kyselky pod názvom Magaškut. Jeho vody boli charakteristické vysokým obsahom mangánu - až 13,09 mg na 1 liter vody. Mangán je v ľudskom organizme potrebný pre tvorbu enzýmov, buniek a krvi. Prameň s bohatou minulos?ou pomaly upadá do zabudnutia a dokonca je znehodnotený poľnohospodárskou činnos?ou a výstavbou diaľnice. Mladšia generácia o ňom už nevie takmer nič. 

Na pravom brehu Torysy, sotva dva km od Petrovian je ďalšia usadlos? známa výskytom prameňov minerálnych vôd - Drienovská Nová Ves. Z histórie tejto dediny je známe, že jej kataster a samotná aglomerácia bola vykrojená z pôvodného chotára Židov Potok (usadlos? Židov Potok zanikla). Má oproti okolitým dedinám mladší pôvod a prvýkrát sa uvádza v roku 1335. Spočiatku patrila šľachticom Abovcom z Drienova a neskoršie po vymretí Abovcov pripadla Andrássyovcom. Obyvatelia dediny sa zaoberali poľnohospodárstvom, ale aj pálením vápna a v 19. storočí tam postavili tehelňu. 

V Drienovskej Novej Vsi sú dva pramene minerálnej vody. Jeden je v dedine pri železničnej stanici a má starší pôvod. Dokonca v minulosti boli pri ňom malé a veľmi jednoduché kúpele. Bližšie informácie sa o nich nezachovali. Pramene vôd majú charakter uhličito-horečnatej kyselky. Vody v prameňoch sa od seba líšia obsahom minerálnych látok a množstvom oxidu uhličitého. Starší prameň obsahuje 2 150 mg v jednom litri oxidu uhličitého s celkovou mineralizáciou 2 350 mg na liter vody. Vody z neho sa dodnes hojne využívajú ako prírodná stolová minerálka, ktorá je na okolí dosť vyhľadávaná. 

Zjavenie Panny Márie v blízkosti obce Petrovany

Presnejšiu lokalizáciu miesta zjavenia Panny Márie v blízkosti obce Petrovany, komplikuje skutočnos?, že na tomto mieste, kde bol pôvodne lesný porast, stromy vyrúbali a zasiali obilniny. Zdá sa, že rozprávanie o zjavení Panny Márie v petrovianskom chotári (smerom na obec Záborské), má dlhú tradíciu. Možno tak usudzova? na základe výpovede informátora Jána Sabanoša (73), ktorý vedel podať najúplnejšiu verziu zjavenia. Odvoláva sa pri nej na rozprávanie svojich starých rodičov. 

Ani on však nevedel určiť ani približné obdobie zjavenia. Tvrdí, ,,že to už (bolo) dávno. Neviem, že presne v ktorom roku, ale to už pár storočí...“. Zjavenie Panny Márie má priame prepojenie s obrazom Panny Márie v kostole v neďalekej obci Obišovce, ktorá leží na kopci – vo vyššej nadmorskej výške ako Petrovany. Panna Mária údajne letela vo vzduchu nad poľom smerom z Obišoviec a oráč – obyvateľ Petrovian (,,dáky od nás“), nevediac, o čo ide, v úľaku chytil bič, ktorým poháňal kone alebo kravy, zahnal sa na Pannu Máriu a šibol ju po líci. Táto ústna tradícia je zároveň vysvetlením, prečo má Panna Mária na obraze v obišovskom kostole na líci pruh – „šram“. 
    Je obvyklé, že miesta zjavení Panny Márie sa nachádzajú v tesnej blízkosti, alebo priamo v lesoch, v jaskyniach, či pri studničkách. Aj v prípade petrovianskeho zjavenia sa ukázalo, že údajné miesto zjavenia, na ktorom v súčasnosti rastie tráva, bolo v minulosti porastené stromami a navyše sa tam nachádzal mokrastý, vlhký terén v tvare kruhu s priemerom 8-10 metrov. Ján Sabanoš, ktorý v mladosti často prechádzal cez tieto miesta, hovorí, že „tak mokrejši tam bolo. Dajaká voda (tam) stála v tej priehlbine“. Informátorka Veronika Kovaľová (84), ktorej o zjavení rozprávali jej rodičia, sa zmieňuje o studničke – „pri strome a pri dajakej vode tam v lese, pri studničke.“ Na základe ich výpovedí, sa možno domnieva?, že išlo o zjavenie jednorazové. Kovaľová uvádza, že Panna Mária sa „zjavila, potom zrubali strom a pošla do Levoče.“ Miesto však Petrovanci považovali za sväté, čo dokazuje Sabanošove tvrdenie, že „oni to volali sväté miesto“.
    Za súčasného stavu poznania petrovianskeho zjavenia, ťažko usúdiť, či nesie priamu súvislos? s prekvitajúcim mariánskym kultom v Petrovanoch a priľahlých obciach. V súčasnosti je v dedine 17 ružencových spoločenstiev (tzv. ruží) (Jacko, J., 2004: Petrovany v sedemstoročnom jubileu) a organizujú sa pravidelné púte do Záborského, kde je kostol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Prvú októbrovú nedeľu (na sviatok ružencovej Panny Márie) a každú prvú sobotu v mesiaci, sa koná pú? v Obišovciach, ktorej sa zúčastňujú aj obyvatelia Petrovian, väčšinou ženy.
    Postoje obyvateľov k zjaveniu sa v minulosti rôznili. Dokazuje to Kovaľovej výpoveď, ktorá hovorí, že „dakto veril, dakto neveril.“ Stanovisko cirkvi bolo skôr zdržanlivé. Kňazi orientovali nábožnos? do kostola a neboli touto tradíciou nadšení, avšak nesnažili sa ju za každú cenu vykoreni? z povedomia ľudí. Výnimkou v tomto smere bol vdp. Ján Jacko, pápežský komorník a dlhoročný správca farnosti Petrovany (1938 – 1973), ktorý na miesta zjavenia dokonca chodieval. Na záver môžeme konštatova?, že v súčasnosti väčšina obyvateľov Petrovian, najmä tých starších, tradíciu zjavenia Panny Márie pozná, avšak na jeho údajné miesto nechodievajú, pretože ho možno už len ťažko presnejšie lokalizovať.

Tomáš Wilfling, 9. decembra 2007
Dátum výskumu: júl 2007