Kaštieľ

Kaštieľ v Petrovanoch

Kaštieľ v Petrovanoch slúžil do roku 1918 ako poľovnícke sídlo.

Kaštiel

Areál barokovo-klasicistického kaštieľa s parkom je situovaný v miernom svahu západnej expozície v centrálnej polohe obce Petrovany.

V roku 1427 boli Petrovany veľkou dedinou so 41 poddanskými usadlosťami.

Za baróna Františka Klobušického sa obec stala majetkom šľachtickej rodiny Klobušických. V roku 1754 udelila Mária Terézia Klobušickovcom grófsky titul. V roku 1756  dal vnuk Františka Klobušického Žigmund  vybudovať nový barokový kaštieľ, ktorý bol dokončený v roku 1767.

Kaštieľ slúžil ako poľovnícke sídlo pre grófske rodiny až do roku 1918. V roku 1814 bol pánom kaštieľa i majetku gróf Vincent Klobušický, ktorý sa tu však nezdržiaval. Posledným majiteľom z tohto šľachtického rodu bol v roku 1856 gróf Ján Klobušický, ktorého dcéra kontesa Regina sa vydala za grófa Juraja Szirmaya de Szirma-Besényi, a tak vlastníctvo kaštieľa i majetku prešlo na túto šľachtickú rodinu. Szirmayiovci sa v kaštieli vôbec nezdržiavali, lebo mali rozsiahle majetky po celom vtedajšom Uhorsku. Istý čas bol majetok v árende. Koncom 19. storočia odkúpil kaštieľ i čas? pôdy barón Alfonz Vécseyi. Barón Vécseyi tu býval s manželkou a dcérou do roku 1918, kedy odišiel do Debrecína v Maďarsku a kaštieľ odpredal miestnym obchodníkom židovského náboženstva, ktorí ho využívali na uskladňovanie tovarov. Od nich kúpil kaštieľ v roku 1923 MUDr. Vladimír Pospíšil, vtedajší riaditeľ Československého štátneho detského domova v Košiciach, ktorý tu po čiastočnej adaptácii priestorov nasledujúceho roku 1924 zriadil ústav pre duševne a telesne chybné deti do 15. roku veku.

Ústav bol umiestnený len v hlavnej budove, druhý objekt slúžil aj naďalej obchodníkom ako skladisko a dve miestnosti využívala miestna škola ako vyučovacie triedy. Pospíšil postupne adaptoval obidve budovy pre potreby zariadenia liečebného typu, na poschodí hlavného objektu kaštieľa bola zriadená kuchyňa, sklad potravín a byt majiteľa. 

Areál kaštieľa pozostáva z hospodárskeho priestoru, vstupnej časti (nádvoria) a prírodno-krajinárskej dispozície. Vstupná čas? (nádvorie) je riešené oválnou plochou zelene s komunikačným objazdom. Oválna trávnatá plocha so symetricky vysadenými ihličnatými drevinami má priečnu kompozičnú os orientovanú na hlavný vstup do kaštieľa. Severozápadne od hlavnej budovy kaštieľa je situovaná stavba ľadovne s čitateľným barokovým tvaroslovím, ktorá v súčasnosti slúži ako sklad. V severozápadnej časti parku je realizovaná novostavba Kláštora sestier dominikánok so sadovou úpravou exteriérov.

Prírodno-krajinársky park vznikol pri barokovo-klasicistickom kaštieli z roku 1756 na ploche staršej vidieckej záhrady koncom 19. storočia, kedy kaštieľ i časť pôdy odkúpil barón Alfonz Vécseyi. V dobe svojho vzniku to bola rozsiahlejšia dispozícia, ktorá bola redukovaná zmenou funkčného využitia objektov, kedy sa areál uzavrel a okrajové partie boli rozparcelované. Pôvodne bola stará stavba ohradená ochranným valom - vodnou priekopou, ktorú dal gróf Klobušický zasypa? a ponechal len malý rybník. Boli dobudované ďalšie hospodárske, prevádzkové objekty a vrátnica, čím sa pozmenila aj pôvodná dispozícia nádvoria, ktoré bolo pravdepodobne funkčne spevneným dvorom. Kaštieľ a hospodárske budovy rozčleňovali areál na relatívne samostatné časti - nádvorie so vstupom vo východnej časti, hospodárske plochy v západnej časti, ovocný sad v severozápadnej a okrasná časť v južnej a centrálnej časti areálu.

Dispozícia okrasnej plochy bola osovo orientovaná na záhradnú fasádu zakladaná s cieľom zachovania hlavného priehľadu z balkóna do okolitej krajiny. V centre osového priehľadu bolo založené jazierko, ktorého situovanie sa zachovalo dodnes. Porastová štruktúra a druhové zloženie porastov nesú základné princípy zakladania prírodno-krajinárskych parkových kompozícii z druhej polovice 19. storočia. Park tvorí jednotný komplex s areálom kaštieľa, kde vzájomná väzba architektonického a sadovníckeho diela vytvára integrálny celok.

Ing. arch. Jana Onufráková, Ing. Adriana Pavlíková