Pondelok: 7:30 - 15:30
Utorok: 7:30 - 15:30
Streda: 7:30 - 16:30
Štvrtok: 7:30 - 12:00 od 12:00
- nestránkové hodiny
Piatok: 7:30 - 13:30
Vítame Vás na stránke obce Petrovany
História obce
Najstaršie dejiny
Od najstarších dejín po súčasnosť
Vo svetle doterajších archeologických prieskumov sa dá tvrdiť, že územie, na ktorom sa nachádza dnešná obec Petrovany, bolo takmer nepretržite obývané už od začiatku mladšej doby kamennej (neolitu), t. j. už asi pä?tisíc rokov pred kres?anským letopočtom. Nemáme priame doklady o tom, či na tomto území už žili ľudia v staršej dobe kamennej (paleolite), ale sú na to doklady z územia Prešova, Švábov, Drienova. V údolí neďalekej riečky Delňa sa našiel kel a zub z mamuta, čo znamená, že mamut, lovné zviera staršej doby kamennej, žil aj na tunajšom území. Paleolitické nálezy svedčia, že toto územie bolo obývané ľudom, ktorý žil na veľmi primitívnom civilizačnom stupni. Živil sa lovom zvierat, rybolovom a zberom lesných a poľných plodín.
Keramické nálezy nájdené v údolí rieky Torysy svedčia, že v kultúre sa obyvateľstvo stredného toku Torysy orientovalo na “bukovohorskú kultúru”, ktorá bola nájdená v Maďarsku v Bukových horách. Odtiaľ pochádza jej názov. Ľud bukovohorskej kotliny (v čase neolitu) položil teda základy pre trvalé osídlenie na miestach, ktoré v ďalšom vývoji boli k osídľovaniu tak už uspôsobené. “Obydlia vtedajšieho ľudu boli kolové, t. j. z hrubých kolov husto vedľa seba vbitých do zeme. Mali obdĺžnikový pôdorys. Pokryté boli štiepanými doskami, prípadne tenšími kolíkmi, ktoré prekryli rákosímneskôr slamou.”
Veľmi cenný súbor nádob bukovohorskej keramiky sa našiel na Delni pri Šváboch, v Kendiciach, v Lemešanoch. V chotári obce Petrovany sa našli
na povrchu len nepatrné úlomky, ktoré svedčia o tom, že zatiaľ ostáva nepreskúmanou lokalitou vyžadujúcou si hlbší a dokonalejší archeologický prieskum za prítomnosti patričných odborníkov.
Asi na prelome tretieho a druhého tisícročia pred Kristom prichádza na toto územie, pravdepodobne z juhu, skupina obyvateľstva, ktorú archeológovia nazývajú ľud s kanelovanou kultúrou (podľa žliabkovej výzdoby nádob). Tento ľud priniesol už zdokonalený chov dobytka a iných domácich zvierat a využíval dobytok na obrábanie pôdy. Hoci sa doklady o ľude s kanelovanou kultúrou na území obce Petrovany nenašli, je mnoho dokladov z územia Soľnej bane, Švábov, Kokošoviec a Drienova.
“Koncom doby kamennej, asi na prelome tretieho a druhého tisícročia pred Kristom, a na začiatku bronzovej doby prichádza do toryskej kotliny
zo Zakarpatia aj so svojimi stádami pokojný pastiersko-roľnícky ľud, tzv. východoslovenských mohýl.”
Doba bronzová (1800 – 700 pred Kristom) je poznačená prílivom ďalšieho etnického živlu, ktorý prišiel z juhu. Išlo pravdepodobne o výbojné kmene, pretože sa po nich zachovalo značné množstvo bojových bronzových sekier a kopijí. Podľa odborníkov archeológov bola celá toryská kotlina v tom období už husto osídlená.
Rozmach technickej kultúry značne urýchlil a posilnil nový etnický živel –
– Kelti (500-0 pred Kristom). Na naše územie prišli s vyspelou tzv. “laténskou kultúrou” (La Téne vo Švajčiarsku). Boli vynikajúci spracovatelia a obrábatelia železa a iných kovov. Mali blahodarný vplyv nielen na obyvateľov väčších sídlisk, ako bol Prešov, ale aj na život obyvateľov celého údolia Torysy. Vyspelá keltská kultúra bola v nasledujúcich rokoch posilnená ďalšou vyspelou kultúrou, tentoraz rímskou (1.-5. storočie). Toto sa priaznivo odrazilo na celkovom rozvoji kultúry. “Významný slovenský archeológ Budinský – Krička doslovne tvrdí toto: ,Stopy sídlisk z doby rímskej v okolí Prešova sa našli na viacerých miestach, ako v Kendiciach, Petrovanoch, Mirkovciach, Veľkom Šariši, Šarišských Michaľanoch, Ostrovanoch, Medzanoch, Gregorovciach, Ľuboticiach, Kapušanoch, Podhoranoch a Tulčíku.‘”Prví slovanskí obyvatelia v tejto oblasti si vytvárali osady roľnícko-chovateľského charakteru. Na kyprenie pôdy používali klčovnice, motyky a radlá.
“O politickom zriadení, ktoré vtedy vládlo na našom území v ranoslovanskej dobe, veľa toho nevieme, hoci hmotných dokladov na toto obdobie je značný počet. Na západnom Slovensku sa vtedy vytvorila mohutná Pribinova ríša (rok 813), predtým Samova (v 7. storočí) a neskôr Svätoplukova Veľkomoravská ríša. U nás v tom období existovalo ešte rodové, kmeňové spoločenstvo, spravované kmeňovými kniežatami, prv rodovými náčelníkmi –
– kme?mi. V rodinách panovala veľkorodinná podriadenos?.”
Z obdobia Veľkomoravskej ríše na našom území nemáme žiadne historické pamiatky. Predpokladá sa, že zahrňovala i územie Šariša, teda i údolie rieky Torysy. “Šar –” v staroslovienčine znamená kmeň. Príchod Maďarov a podmaňovanie Šariša feudálnou mocou uhorského štátu sa uskutočňovalo rôznymi formami a malo pre osudy obyvateľstva ďalekosiahle následky. Slovanské obyvateľstvo sa bránilo proti cudzincom v opevnených hradiskách. Toto poslanie malo plni? aj opevnené hradisko v Magašhide. Druhé také hradisko mohlo by? na kopci Hedečka. Podmaňovanie bolo dovŕšené zaberaním pôdy pre uhorského kráľa, vymáhaním feudálnych naturálnych i robotných povinností uhorskými kráľmi a ich zástupcami – županmi, ktorí sídlili na hrade Šariš, vtedy nazývanom aj “Castrum Tabulum”.
Jednotlivé časti obce
Pri Petrovanoch v 13.-14. storočí existovali osady, resp. dediny Močarmany, Magošít, Mulat, Zbeh.
Petrovany sa spomínajú v roku:
- 1304 – ako Scenpetur
- 1350 – Zenthpethur
- 1427 – Zentpéter
- 1773 – Petrovjanj
- 1920 – Petrovany
- 1927 – Petroviany
- 1948 – Petrovany, maď. Szentpéter, Tarcaszentpéter,
- nem. Petersdorf
Petrovany pravdepodobne získal v druhej polovici 13. storočia od kráľa šľachtic Sinko. Za prvú písomnú zmienku môžeme považova? rok 1304. V tom čase vznikol medzi synmi Sinka, Petrom a Petejom, spor o konanie bohoslužieb v kaplnke v Haršágu (teraz Záborské), ktorý v roku 1304 rozsúdil jágerský biskup tak, že nariadil farárovi v Petrovanoch, aby raz do týždňa slúžil svätú omšu v Haršágu. Z 13. storočia máme písomnú správu, ktorá nám hovorí, že majiteľom celého úrodného údolia rieky Torysy je akýsi Magister Sinka
de Sebesch, ktorý si v roku 1307 buduje sídelný hrad nad dedinou Podhradík, a to “Castrum Sebeswar”. V listinách ho spomínajú ako “Castrum Sebesch”. Odtiaľ potom vládne nad celým okolím ako zvrchovaný feudálny pán. Ako jedna z osád, ktoré pod tento hrad patria, spomínajú sa aj Petrovany, a to listinou z roku 1315 a 1327, kedy Spišská kapitula dňa 23. novembra prepisuje listinu kráľa Karola Róberta z Anjou z roku 1315, ktorou kráľ potvrdzuje testament Magistra Tomáša Sinku de Sebesch a znova stanoví presné hranice majetkov oboch bratov.
Magister Sinka de Sebesch testamentom rozdelil svoj majetok a to tak, že šebešský hrad i k nemu patriacu polovicu majetkov smerom na juh až po Drienov určil staršiemu synovi Petrovi a druhú polovicu smerom na východ aj s Haršágom mladšiemu synovi Petejovi. Kráľ Róbert z Anjou vydáva tiež kráľovský mandát, ktorým stanoví hranice majetku so sídlom v Haršágu a vyzýva Jágerskú kapitulu, aby ohraničenie majetku ako vtedajší právny činiteľ v listinách zachytila a zaznamenala. Taktiež písomným potvrdením zo dňa
23. 1. 1322 kráľ Karol Róbert berie na vedomie prehlásenie Petra, zvaného Churko, syna Magistra Sinka, že majetok v Haršágu a osady k nemu patriace prepustil svojmu mladšiemu bratovi Petejovi, ako to ustanovil predtým jeho otec. Peter však nechce bra? na vedomie otcov testament a snaží sa ho prekrúti?
vo svoj prospech, aby Haršág a majere k nemu patriace pripojil ku svojmu dedičstvu. Najviac mu išlo o výnosný majer “Kišheď”, ktorý aj bratovi násilne zabral. Bol to skúpy a nevraživý človek. Petej hľadal ochranu u spišského prepošta a potom, keď Peter napomenutie Spišskej kapituly nebral do úvahy,
i u samotného kráľa. Spišský prepošt v mene kapituly dňa 8. 4. 1340 vydáva znovu potvrdenie, ktorým určila hranice majetkov obidvoch bratov v súhlase s kráľovským mandátom z roku 1317 a otcovým testamentom. Napomína aj Petra, aby bol poslušný tomu, čo určil otec, a potvrdil kráľ, a aby neporušoval Božie príkazy. Keď Peter vidí, že si nemôže bratovu čiastku svojvoľne prisvoji?, prikročí po dlhej špekulácii k činu, ktorým urobí lživé a nebratské udanie
na brata u kráľa, akoby ten bol kráľovi neverný a spájal sa s Omodejovcami, ktorí boli voči kráľovi nepriateľsky orientovaní od bitky pri Rozhanovciach, kde pomáhali Matúšovi Csákymu v roku 1312. Kráľ Karol Róbert, ktorý počas svojho panovania sa snažil zlomi? moc uhorskej šľachty, je tomu naklonený uveri?, preto nariaďuje, aby sa Petej, syn Magistra Sinka de Sebesch, dostavil na Vyšehrad a za prítomnosti svedkov zo Spišskej kapituly, ako aj za prítomnosti významných mužov krajiny sa zodpovedal z nevernosti a zo svojich skutkov chystaných proti jeho veličenstvu.
Vojnová Slovenská republika
Dňa 6. októbra 1938 bola vyhlásená autonómia Slovenska. Pražská vláda 7. októbra 1938 vymenovala s dôsledku mníchovského diktátu autonomnú vládu na čele s J. Tisom. Dňa 14. marca 1939 vznikol Slovenský štát /neskôr Slovenská republika/. Po rozbití Československa vznikla 2. svetová vojna 1. septembra 1939. Slovensko bolo oklieštené. Viedenskou arbitrážou okupovalo horthyovské Maďarsko južné Slovensko /aj Košice/. Občania Petrovian prijali tieto udalosti ako predvojnový /vojnový/ fakt, nevznikli demonštrácie. Vláda Slovenskej republiky venovala pozornos? slovenskému poľnohospodárstvu, ktoré živilo väčšinu obyvateľov Slovenska. Venovala subvencie modernizácii poľnohospodárstva. Budovali sa hnojiská s močovými jamami na zachytávanie maštaľného hnoja. Výhodne si mohli gazdovia zakúpi? sudy s dvoma kruhovými dnami a obručami v horizontálnej polohe na vodu z Torysy /polievanie zeleniny/, na močovku. Pri mlátení obilia boli komisári z radov prázdninujúcich učiteľov a študentov, ktorí zapisovali množstvo vymláteného obilia prvej triedy. Gazda si ponechal nevyhnutnú čas? /na múku/ domácej spotreby, na kŕmenie dobytka a hydiny. Počas vojny bolo obilie vzácnos?ou. Žiadali ho od nás aj Nemci pre armádu. Mnohí komisári vedeli, že najlepšie je ponecha? obilie v republike. Takto sa to aj zapisovalo. Petrovianski gazdovia súcitili s občanmi v hladových dolinách, kde sa obilie nepestovalo, pretože pôda bola neúrodná. Ženy skoro ráno odchádzali s uzlami obilia na Spiš /Vondrišeľ - dnes Nálepkovo/, kde obilie výhodne pre kupujúcich aj pre seba speňažili. V r. 1949 gazdovia nepredpokladali, že totalitný režim po r. 1948 začne vyvlastňova? pôdu súkromne hospodáriacich roľníkov a zaklada? podľa boľševického vzoru družstvá. Jedenás? petrovianskych gazdov sa rozhodlo zakúpi? mlá?ačku. Skupinu tvorili: J. Jacko, J. Sabolčík, J. Vargovčík, A. Sedlák /Veľkomiško/, A. Varga, A. Pastyr, J. Pastyr, A. Sedlák /Olejár/, J. Nemec, J. Hatok, J. Holovič. Po založení celoobecného družstva mlá?ačku komunisti zobrali a bez náhrady dali ju traktorovej stanici v Prešove. Počas Slovenskej republiky sa vytvorili pre občanov obce aj pracovné podmienky. Pracovali popri súkromnom hospodárení na stavbe trate Prešov - Vranov nad Topľou, na letisku v Kapušanoch, na stavbe rozhlasovej stanice Prešov na petrovianskom chotári Vysielač, na moste nad riekou Sekčov pri rozšírenom vchode vlakov do Prešova z Kysaku, na oprave cesty Petrovany - Prešov /Hura/ a i. ?ažké časy nastali po vypuknutí Slovenského národného povstania. V chotári Magašid partizáni vyhodili most na trati Prešov - Kysak. Po odzbrojení dvoch východoslovenkých divízií pod Duklou vojaci Slovenskej armády tajne sa snažili dosta? na stredné Slovensko pomôc? povstaniu. Petrovianski učitelia D. Jinda a A. Geltz vydávali falošné legitimácie, aby ich fašistickí vojaci nechytili bez dokladov. Aktívne v Slovenskom národnom povstaní bojovali: Juraj Zusko, Jozef Sedlák, Ján Varga, Ján Tkáč, Juraj Hatok, Ján Nemec, Jozef Koma, Štefan Srokovský, Ján Mihálik, Andrej Spišiak, Jozef Sabanoš. V Slovenskej armáde slúžili Štafan Krivý, Ondrej Čordáš, Ján Krivý, Jozef Bunetický, Ondrej Mihok, Ján Sabolčík /Kandráč/, Imrich Sabolčík. Juraj Zusko bojoval v armáde L. Svobodu. Čím sa front pohyboval ďalej a porážka fašistického Nemecka bola istá, tým viacej odporovali. Pri domových prehliadkach našli Nemci v dome 56-ročného Andreja Drozdu obraz prezidenta Beneša. Gestapo ho uväznilo. Jozefa Sopka a Annu Vargečkovú Gestapo uväznilo, lebo po dedine hovorili, že vojna sa skončí ví?azstvom Červenej armády. V Prešove ich väznili a surovo bili. Gestapo prudko zaútočilo i na farára j. Jacka, ktorého žiadali, aby im dal zoznam občanov sympatizujúcich s Červenou armádou. Neurobil to, vyložili ho v najväčšej zime spolu s kaplánom z fary, ktorú potom dôkladne prehliadali. Všetkých mužov od 16 do 60 rokov vyhnali na opevňovacie práce, pracovali temer tri mesiace. Dňa 17.1.1945 Nemci v Kendiciach mužov zajali a bez jedla a nedostatočne oblečených ich ako zajatcov viedli smerom na Poprad. Vo Svite sa im podarilo za pomoci miestnych občanov zuteka? do blízkeho lesa /bol tam ako 16-ročný aj autor tejto publikácie/. Miestny občan Ondrej. Jurko v Petrovanoch počas nútených prác ochorel. Išiel k nemeckému lekárovi, aby mu dal potvrdenie o práceneschopnosti. "Ein Simulant", bola odpoveď nemeckého lekára. Nakoniec dostal takú injekciu, že pä? mesiacov ležal medzi životom a smr?ou, nakoniec mu po oslobodení Petrovian museli naši lekári nohy amputova?. Pred príchodom Červenej armády vyhlásili evakuáciu, občania toto nariadenie nerešpektovali.
Budovanie tzv. ľudovodemokratického zriadenia a socializmu
Posledné nemecké jednotky prechádzali obcou 18. januára 1945. Dňa 19. januára 1945 Červená armáda vojskami 4. ukrajinského frontu generála Petrova a 1. československého armádneho zboru oslobodili Petrovany spod fašistického jarma. Po roku 1948 nastúpilo Československo cestu tzv. ľudovodemokratického zriadenia, po roku 1960 tzv. cestu budovania socializmu. V obci sa utvoril miestny národný výbor /MNV/ a miestna milícia /ML/. Mnohí občania boli však sklamaní. Z domovov často zmizli hodinky a iné cenné veci. Sovietsky spôsob využívania pôdy začali prebera? aj tunajší komunisti, ktorých postupne pribúdalo.
Po februári 1948 komunistický režim stanovil kontingentový systém. Komunisti predpísali každému súkromne hospodáriacemu roľníkovi kontingenty bez ohľadu na výnos úrody, nebrali do úvahy prírodné podmienky /sucho, mokro a pod./. Pre občanov stanovili prídelový systém múky, cukru, mäsa. Súkromne hospodáriaci roľníci nemali nárok na prídel mäsa. Roku 1953 bola peňažná reforma. Občanov obrali komunisti o peňažné úspory, výmena starých peňazí k novým bola v pomere 1 : 50. Podľa sovietskeho zväzu určili dedinských kulakov /dedinských boháčov podľa marxisticko-leninskej teórie a pozície/. Komunisti vynútili triedny boj. Začala sa kolektivizácia pôdy.
Roku 1949 založili komunisti jednotné roľnícke družstvo /JRD/, do ktorého včlenili kostolné, farské, kantorské pozemky a pozemky veľkostatkára na Vysielači. Na čele družstva boli komunisti /Štefan Krivý, J. Novák, Ondrej Mrúz, Ondrej Matys, Imrich Zusko, Imrich Krivý, Andrej Baláž a i./. Triedny boj komunisti vyžadovali ďalej. Začal sa boj o založenie celoobecného roľníckeho družstva. Bezzemkovia sa radovali, roľníci plakali, lebo sa museli zriec? všetkého, čo poctivou prácou nadobudli alebo po rodičoch zdedili. Trpeli deti, pretože im hrozilo vylúčenie z vysokých škôl alebo neprijatie na školy, pretože rodičia nepodpísali prihlášku do družstva. Totalitný režim denne nasadzoval na presvedčanie roľníkov do družstva zamestnancov škôl a úradov, v mnohých prípadoch žiadali aj miestnych farárov z kazateľníc hovori? o výhodách družstva. Masmédiá denne chrlili falošné správy o dobrovoľnom vstupe roľníkov do družstva. Na základe prejavu prezidenta A. Zápotockého, ktorý zistil, že pri zakladaní družstva sa porušovali pravidlá dobrovoľnosti, sa aj všeobecné družstvo v Petrovanoch r. 1953 rozpadlo.
Triedny boj komunisti vyžadovali ďalej. Tlaku krajských a okresných komunistických výborov nebolo možné odola?, a tak r. 1958 vzniklo opä? JRD. Zo strany donútených roľníkov začali vznika? politické častušky, napr.: Haj, husičky, haj Gottwald nam dal raj. Mesto masla margarinu Mesto cukru sacharinu. Haj, husičky, haj Gottwald nam dal raj. Nemaš vajca, davaj huśi Kontingent śe pelňic muśi.
Predsedom celoobecného družstva sa stal roľník Jozef Hatok. Roku 1960 ho vystriedal Ján Koma. Ondrej Kolenič bol predsedom od r. 1961 do roku 1971. Od r. 1971 bol predsedom družstva Zlatý klas /zlúčené r. 1964 s JRD Močarmany/ Jozef Lukáč. Roku 1972 bolo pričlenené k JRD Zlatý klas v Petrovanoch aj JRD Kendice a Haniska. Predsedom sa stal Ing. Ján Jenčurák. Posledným predsedom pred novembrom 1989 bol Ing. Štefan Onderko. Celoobecné družstvo nevlastnilo spočiatku žiadne poľnohospodárske budovy. Štátne a stranícke orgány nariadili sústredi? dobytok do rajónového ustajnenia. Koncom pä?desiatych rokov 20. storočia sa začalo s výstavbou hospodárskeho dvora. Po dostavbe dvora roku 1960 stiahli hospodárske zvieratá a hydinu z rajónových ustajnení do nových maštalí. Členovia družstva mali nárok na záhumienok /menší pozemok na osobné užívanie/.
Zaujímavé informácie nájdete na: http://issuu.com/search?q=petrovany
Obec
Kontakt na DSS
051/7797611
odvoz odpadu 2024
Sociálne siete
Kalendár akcií
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 1 |
2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |
9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
30 | 31 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 |
Prihlásenie k odberu správ
Mobilná aplikácia
Východ a západ slnka
Slnko vychádza:7:09
Slnko zapadá:15:41